V prvom rade sa chcem ospravedlniť za pravopisné a slohové chyby, denník je pre mna druhoradý, fotky sú dôležitejšie. Ďalej upozorňujem, že táto cesta nieje ničím výnimočná, dá sa uskutočniť s hociktorou cestovnou kanceláriou. To isté platí aj o treku Annapurna Circuit. Môj denník sú moje spomienky na prežité dni v Nepále a v Indii, nič som neprikrášloval a ani nerobil horším.
20. 1.2007

piatok 4 ,00 hod . Príchod do Budapešti,Budapešť nesklamala ,trepali sme sa po madarskej dialnici a ako asi každý aj my sme zablúdili ,príchod a odchod do Milána -Malpensa bez problémov, v Miláne rýchli prechod cez kontrolu a za 1,5 hod nasadáme na Boeing 777-200 Alitalia smer Delhi .Let prebehol bez problémov dokonca sme pristáli o niečo skôr .Delhi nás privítalo chladnejším počasím ,ale dalo sa ved sme Tatranci

21. 1. 2007

sobota Indira Gandhi International Airport – Formality znova prebehli v pohode snád až na čakanie na batožinu , to najhoršie nás len čakalo….Kedže sme leteli na druhý deň do Káhtmandú,batožinu sme si odložili aby sme ju nevláčili zo sebou , asi 200 m od východu z letiska za 20 rupií.Trošku nám trvalo kým sme pochopili systém objednávania a platenia za taxík do centra mesta , na pravo od východu je búdka z pánom ktorý ked si vyberete trasu a zaplatíte dostanete lístok s číslom a na parkovisku ,,závodných strojov,, si vás vyzdvyhne šofer mikrobusu. A tu bol začiatok našej smoly v Delhi ,indovia ,aspon tí ktorých sme stretli,sú neskutočne otravný, každý ked zacíti šancu ,vás chce ošklbať o nejakú tú rupiu.Nebol to dobrý pocit pretože sme okolo 2-3 hod rannej behali na tuk-tuku- (trojkolesové motor.vozidlo) v centre Delhi,okolo nás 3-4 dohadzovači hotelov a penzionov .Aj ked poviete ,že chcete ísť do hotela napr. Royal šofér vás odvezie úplne inde ,povie že Royal je plný a preto zatvorený,proste všetko urobí pre vlastný zisk,za každu cenu . Takto sme blúdili a hladali hotel ,nebolo nám všetko jedno,jednoducho sme boli skvelý terč pre zlodejov ,nakoniec sa nám podarilo ubytovať sa a konečne zaspať .Ráno sme rýchlo vypadli z nie práve najèistejších postelí a bez ranajok za neustáleho sprievodu detí,žobrákov,kráv,opíc,motoriek,bicyklov k prvému chrámu Jama Masjid a potom do Red Fort – zaujímavá rozložitá pevnosť plná vojakov slúžiaca aj ako kasárne.Delhí sme mali dosť ,aspon ja ,a tak pomali na tuk-tuku sme sa presunuli na airport.Musím sa priznať Delhí a tým aj India na mna neurobila dojem . Nasládlá vôòa kadidla pred východom sa zmenila na horkastú príchu našej prvej skúsenosti.Zmení India svoju tvár ked sa budeme vracať z treku do Varanasí ?? Let do Káthmandú Royal Nepal Airlines nám meškal 4 hod.a samotný let 1,5 hod .dobrá večera v lietadle nepálsky štiplavý Dal Bhat nám urobil dobrú náladu .Po príchode do Nepálu sa vo mne prebudili znova obavy z ubytovania , aj ked som mal info o ubytovaní ,problém bol že Hotel Potala sme nevedeli nájsť .Nechceli sme dopadnúť ako v Delhí, ukecali nás na Hotel Pilgrims Guest House v turistickej štvrti Thamel.

22.1.2007

Káthmandú – ráno po slušných ranajkách , omeleta a chapatí ,nás už čakal majitel trekovej agentúy NEAT -Nepal Experienced Adventure Treks ktorý nám ponúkol najvýhodnejšie ceny na permit a dopravu na trek. Spolu s info sme si najaly aj šerpu ,mladého chalana 22-ročného študenta manažmentu na univerzite TIKU ,ktorý nás v priebehu dňa po naj pamiatke Káthmandú,navštívili sme fascinujúce Budhove oči na Svayambhunath-e tzv. Opičom chráme .Nepálčania sú príjemní,usmievavý ludia ktorý chcú poväčšine pomôcť , aspoň tak sme to zažili my.Od miestneho mnícha (za 5 rupií)sme dostali na hlavu žltý kvet a červenú bodkuna čelo ,len teraz sme Nepálci )Do chrámu ževraj vedie 365 schodov a takmer tolko isto opíc No a to najhlavnejšie , začínam fotiť )Káthmandú sa mi páči , turistická štvrť Thamel kde bývame je kopa obchodov so suvenírmi a aj potrebami na trek , v bočných uličkách vidieť porcovať mäso alebo ryby nieje žiaden problém ,neviem si predstaviť ako to je v lete ,škoda počasia pretože po celý deň je Káthmandú v opare ,smogu či hmle ,vidieť len blízke kopce ,na Himaláje si musíme počkať .Večeru sme si dali v často spomínanom ,od Mira Nágela v knihe Himalájske sny , Everest Steak Restaurant – ideálna reštaurácia pre turistov ,aj ja ju môžem len odporučať.Celkom príjemný deň sme ukončili na hoteli hltom dezinfekčného prostriedkom

23.1.2007

Káthmandú – Besisahar – Khudy odchod autobusom 7,15 hod. A po 6,5 hod .cestovania v 3x plne obsadenom a aj pretaženom miestnom a celkom rýchlom autobuse sme vystúpili v Besisahar.Začíname 2,5 hod.trekom do Khudy kde máme ubytovanie ,slušné,jednoduché a hlavne čisté v hoteli Thorang – La Guest House za 150 rupií čo je asi 2 doláre (70 nr -1 dolár ).Didi v preklade staršia sestra -majitelka ,je príjemná ,usmievavá ,ukecaná patrí k Gurkom ,jedným z viacerých etnických skupín kde patria aj Šerpovia (Tika),Nevárci,Tamangovia ….

24.1.2007

Khudy 790m – Syanje 1100m 6 hodín treku Ráno vstávame o 6 hod. A po ranajkách sa rozlúčime s Didí a ideme pozerajúc s obdivom na Tiku a jeho-náš náklad batožiny cca 37 kg .Cesta je prašná ,široká,ale aj tak sa často musíme vyhýbať karavánam somárov či múl aby nás nevytlačili z cesty.Plne naložené smerujú do Manangu .Jaro fotí deti v každej dedine a zo smiecho im ukazuje ich fokty na displeji fotkáku.Ja som väčšinu cesty šlapal z Tikom a kecali sme ,v rámci mojich možností angličtiny ,o všeličom ,o novom nepálskom královi ,ktorý nieje oblubený ,o počasí ,o ludoch a trekoch ktoré on viedol .Tika je pravý Šerpa z okolia Everestu ,šlape v košeli ,tričku a rifliach .Dnes je od rána krásne počasie aj ked mierny opar ešte v kopcoch trvá. V Bahundande sa zastavíme na obed ,zeleninová polievočka s rezancami a čaj .Tu nás dobiehajú skupiny Ira -Kevina a dvoch uvrieskaných nemcov ,šlapeme dalej a o 14,30 hod sme v Syanje . Ubytovanie slabšie ,ale dása Po slabšej večere lahneme do spacákov a v chladnej izbe zaspávame .Husky Annapurna spacák slúži na jednotku.

25.1.2007

Syanje 1100m- Dharapani 1860m 9,30 hod treku Ráno nepálska placka ,džem ,čaj 7,30hod odchod šlapeme krásnym ale suchým a hlavne prašným údolím rieky Marsyangdi ,ktorá je hlboko pod nami ,biela a dravá napájaná prekrásnymi velkými vodopádmi .Občas stretávame rodiny obrábajuce políčka ryže a hrajúce sa špinavé deti .Karavány múl neustále prášia a nútia nás uvolnovať im cestu .Velmi pekná dedinka s pár novými hotelmi v západnom štýle je Tal ,leží na okraji Marsyangdi a krásne vidieť ,že v období daždov je tu jazero .Do Dharapani sme dorazili o 17,00hod. Večer je viditelne chladnejšie ved sme už takmer v 2000 m .Ráno vstávame znova o 6 hod. Mmch dnes sme si nadbehli časť treku .pretože chceme ostať v Manangu dlhšie .Jaro navštívil miestnu školu fotil deti a kecal s miestnym učitelom o ,politike,maoistoch a amerike.

26.1.2007

Dharapani 1860m – Chame 2670m 7hod.treku Mráz aj v izbe ,znova musím chváliť spacák Husky ,začiatok treku ako vždy okolo 7,45 štart ,po 500m od hotela mi Tika ukazuje hrebeň krásnej a mohutnej osemtisícovky Manaslu ,mám neskutočný pocit ,konečne ju vidím .Tak kvôli tomuto pocitu sa budem trepať aj 10000 km nie len 7500 km ,škoda ,že som nemal čas ju kvalitne odfotiť ,ale vynahradil som si to neskor .Cesta je pohodová aj ked prevýšenie je dosť velké , asi sme si už zvykli ,občas serpentíny ,ale nie tak namáhavá ako včera , tesne pred Chame sa nám otvorí výhlad na dalšiu Himalájsku krásavicu Annapurnu II ,je opar a slnko je blízko vrcholu ,urobil som pár záberov lúčov prenikajúcich cez vrcholky Annapurny .Prvé čo ma napadlo je porovnať Annapurnu II s Kriváňom ,pretože z Tichej doliny tiež pozeráte hore podobne ako na Annapurnu ,tak si dajte Kriváň asi tak tri krát a budete sa pozerať na Annapurnu II:)) z výšky 2670m .Ten pocit je neopísatelný …..Chame je pekná útulná dedinka s hlavnou ulicou plnou obchodíkov pre trekárov ,aj ked teraz väčšina je zatvorená , vstúpil som do velkej stupy s velkým motlitebným mlyncom ,ktorý som mal problém aj roztočiť a priať si …. stalo sa .Slnko zapadlo za Annapurnou II a dosť sa ochladilo ,fotím ešte krásnu večernú Manaslu ,som maximálne spokojný ,spíme ešte dve noci pod Annapurnami a budeme v Manangu a potom už len Thorung La.

27.1.2007

Chame 2670m – Pisang 3200m 6 hod.treku Ráno Annapurna II 7939m a Lamjung Himal 6932m po lavej strane ,za nami strácajúca sa Manaslu 8168m ,je krásne čisto bezvetrie a mrazivo tak okolo -5 ,ráno sa ku nám pripojí ír Kevin so sprievodcom ,fajn chlapík ,nadáva že musí šlapať do kopcov Jaro má pravdepodobne od včera večera horučku ale ide svojím tempom .Chodník pokračuje vysekaný v skale a pod nami ako po celý trek 300-400metrové zrázy do ladovcovej bielej Marsyangdi ktoré sa striedajú s borovicovými hájmi a planinami s ohradami pre dobytok.Obedujeme vo výške 3060m v Dhukure Pokhari ,cesnakovú polievku ,tibetský chlieb a nesmie chýbať ani black tee.Pokračujeme ešte 2,5 hod.do Pisangu . Táto horská dedina je rozdelená na dve časti na Lower Pisang kde sme ubytovaný a na Upper Pisang ktorý je vlastne starou častou Pisangu , nad ním je krásne zasnežený vrchol trekingového Pisang Peaku 6092 m, (môj sen je vyliezť naň) a rovno oproti znovu Annapurna II ale už spoločne s Annapurnou IV 7525m .Zajtra pokračujeme ako vždy ,skoro ráno trekom do Manangu ,čo je vlastne stredisko celej oblasti od Besisaharu až po Thorung La ,odtial začína už Mustang.V Manangu ostaneme dva dni ,na aklimatizáciu a potom už len Thorung La po nepálsky a po anglicky Thorung Pass.Inak pozdrav Namastéé používam dosť často ,a ako mi vysvetlil Tika namasté neznamená len pozdrav ale aj podakovanie a akési duchovné povzbudenie spojené zo spojením rúk .Odzdraví sa každý a s úsmevom ,hlavne deti …príjemná krajina . Pri namastéé je éé krásne natiahnuté ,nepálci sa zdravia aj namaskáár .Dnes sme nestretli žiadnu karavánu ,ale v pätách máme maoistických agentov,agitátorov ,no nik nás neotravuje .Ako som písal Nepál je okúzlujúca krajina aj teraz v zime a viem si predstaviť ako tu je o pár mesiacov ,všetko zelené, ryžové polia ,pomarančovníky ,ovocie .Ale my sme si vybrali práve zimu pretože tu nik nebude ,a nieje )ticho ,pokoj len krajina a Nepálci .Ked som už pri nich ,len starší ludia sú oblečený v tradičnom ,mladý tu behajú z talianskymi futbalovými dresmi ,západnými značkami ,čo mi trochu vadí ,ale čo už moderná doba … Tesne pred Pisangom je úžasná skalná stena ,platňa Paungda Danda kde by sa fantasticky liezlo ,je dlhá asi 1500m .V okolí Pisangu je čoraz viac modlitebných kamenných múrikov ,kláštorov a vlajočiek prichádzame do kraja modlitieb ,duchovného a možno pre nás duševného očistenia – čo nám prinesie ???

28.1.2007

Pisang 3200m- Manang 3540m 5hod. Treku Začíname strmím trekom po serpentínach ,ale len pár sto metrov ,potom zase klasicky s miernym stúpaním a klesaním po chodníkoch ,mostoch ,na rozdiel od spodnej časti treku tu hore vo výškach nad 3500 m nikoho nestretávame ,neustále nás sleduje Annapurna II za nami Pisang Peak a cestu nám ukazuje nádherná Annapurna III a kúsok aj Gagapurna .Dnešný trek je jeden z tých lahších len 5 hodín šlapeme dlhým ,hlbokým údolím kraja Manang.Zastavujeme sa v Humde na čaj a permit nám potvrdia na policajnej stanici pingpong hrajúci vojaci .Ideme dalej do Bragy ,starej dediny s pomníkom krála Mahéndru a zopár roztrúsených kláštorov po okolí ,cez zimu zatvorených , do Manangu je už len pol hod. Tu sa ubytujeme v Hoteli Yeti a ostaneme dve noci , aklimatizácia je nutná.

29.1.2007

Manang 3540m aklimatizácia Fotíme po okolí ,hlavne Bragu ,je krásne aj ked chladné počasie ,cítime sa dobre aj ked sa trochu tažšie dýcha.

30.1.2007

Manang 3540m – Yak Kharka 4100m 4hod.treku 7,30hod.odchod z hotela zhruba 500m prevýšenie sme zdolali celkom rýchlo,cesta pohodová ,cestou predbiehame štyroch poliakov ktorý neaklimatizovali ale jedli lieky proti výškovej chorobe , uvidíme čo s nimi bude .Počasie je celkom v pohode aj ked silno fúka studený vietor a hreben Annapurien nevidíme pre oblaky alebo sneh, v zákrute sa zjavuje vrchol Tilicho Peak 7134m .Fotíme sa pod Chulu East 6558m s ladovcom na pravej strane .Yak Kharka je skupina pár hotelov ,spíme prvý krát bez elektriny .Sme po obede a lahli sme si do spacákov trochu aklimatizovať ,oboch nás bolí hlava ,okno z izby je natočené na Gangapurnu kde sneží ,mení sa počasie …

1.2.2007

Yak Kharka 4100m – Thorung Phedy 4450m 4 hod.treku 7,00hod.,napadol sneh ,ale len 4 cm ,máme štastie aj ked Tika tvrdí že sneh do kolien nieje problém ,hlava prestala bolieť .Ranajky prebiehajú klasicky ,len štyria poliaci nám to zpestrili svojimi ranajkami , 6 suchých crackov a jedna konzerva mäsa ,sedeli okolo toho a my sme nechápali … kdo chodí do Tatier určite tento obraz nevidel prvý raz ) za 4hod.sme na Thrung Phedy kde je len pár hotelov – ubytovní aj to nie práve najčistejších ,po miernych žalúdočných problémoch zmiernených Endiaronom ráno vstávame o 2,30hod.

2.2.2007

Thorung Phedy 4450m – Thorung La 5416m 3hod. na vrchol Máme pred sebou najtažšiu časť treku ,prevýšenie nad 900m a potom zostup do 3800m Muktinathu .Ráno používame čelovky ,ale mesiac tak svieti ,že ich pomaly netreba,šlapeme po prudkých serpentínach zo skál,vo výške 5100m začína fúkať silný a chladný vietor, -20 stupnov ,mrzneme ,velmi,všetci traja ……na druhý deň zistujeme že nám spoločne omrzlo pár palcov ,hlavne Tikovy a aj mne . 6,15 miestneho času sme dosiahli vrchol Thorung La 5416m najvyžšie položený trekingový prechod cez chrbát Himalájí .Sme neskutočne štastní ,v tom vetre a hlavne mraze sa objímame ,čakáme na východ slnka ,čo je každú chvílu,ale nám sa to zdá večne ,konečne slnko osvetluje vrcholky okolitých Khatung Kang 6484m a Yakawakang 6482 m a my stojíme medzi nimi ,urobíme zopár záberov a premrznutý ideme do Muktinathu , za dalšie 3 hod sme dole .Vstupujeme do kraja Mustang ,ubytujeme sa v Hoteli Muktinath a po opratí,okúpaní a najedení vegetujeme na hotelovej terase a chytáme všetko teplo čo nám chýbalo .

3.2.2007

Muktinath 3800m – Jomoson 2710m 6hod.treku Ráno ešte stíhame navštíviť okolité kláštory a pohodovým tempom sa vraciame vlastne už domov .Postupne klesáme k údoliu rieky Kali Gandaki , v pozadí tajomné královstvo Mustang ,fotím čudesné,možno pieskovcové bralá vytvorené monzúnovými daždami .Distrikt Mustang začína už v Jomosone a pokračuje smerom na sever,policajná stanica, kde vás bez povolenia a poplatku ( 350 dolárov) nevpustia, je v dedine Kagbeny.Ako sa blížime do Jomosonu vstupujeme do širokého a suchého riečišta Kali Gandaki ktorá je teraz v zime široká len 30m v celom koryte .Trek ani tu nieje jednoduchý ,fúka silný a hlavne plný prachu ,protivietor.Jomoson Hotel Nilgiri View ,skvelý čistý s europskou toaletou a sprchou a hlavne so steakom z jaka a tuborg pivo ,no proste balada ..Zaspíme v pohodlí aj ked chlade izby.

4.2.2007

Jomoson 2710m – Kalopany 2530m 7 hod .treku . Ráno vstávame o 7,00hod.a o hodinu už šlapeme smerom na Kalopany.Dalšia únavná cesta ,takmer po rovine s klesaním len 200m do výšky 2530m .Mám problém s achilovkou ,hnevá ma to ,ale nezaostávam . Aspoň keby počasie bolo lepšie,je úplne zamračené,len ráno som zbadal v dialke Daulágiri a občas Tilicho Peak okolo ktorej šlapeme smerom na Pokharu. Nefotíme.

5.2.2007

Kalopany 2530m – Tatopani 1190 m 9 hod.treku. Prší ,šlapeme popri a ponad Kali Gandaki ,všetko máme mokré ,okrem skvelých vibram topánok Trezeta , cesta by bola príjemnejšia nebyť dažda ,pretože nieje jednotvárna ,hlboké údolia,doliny,kaňony plné dravých riek a vodopádov , všetko túto krásu zakrýva hmla a dážd.V tomto mokrom dni máje jediné potešenie ,kúpili sme si mandarinky priamo zo stromu , je ich tu plno ,vychutnávame si ich sladkosť ,v záhradách vidíme nedozreté pamaranče a stromové paradajky . Po dohode meníme plán na zajtra ,ideme dole do Beni , nie do výšok Ghorepany kde napadlo kopu snehu a všetci traja sme unavený ,mokrý . Prevýšenie do Ghorepany z Tatopani je 1500m a v zlom počasí by nás to dorazilo. Prišli sme tak o fantastický výhlad na južnú stranu celého hrebena Annapurien ,Gangapurny a Machhapuchhry.

6.2.2007

Tatopani 1190m – Galeswor 1170m 3,5 hod Počasie o nič lepšie ako včera .Na ranajky som si dal prvý raz jačie maslo s toustom ,celkom mi chutilo, mierne slané , ale inak fajn.Uvedomujeme si že sa pomali ,ale isto lúčime s Himalájami .Znovu stretávame karavany mulov , ktoré nás nevpúštajú 10-15 min cez ocelové 70-90 metrové mosty postavené švajčiarmi.Po 3,5 hod sa dostávame do Galesworu a odtial terénnym autom do Beni kde nasadáme do miestneho autobusu a za dalšie 4 hod sme v Pokhare . Koniec treku oslávime pivom a dobrou večerou . V Pokhare a dalej aj v Káthmandú sme navštívili pár najznámejších pamiatok a 10.2 odlietame do Varanási v Indii odial vlakom za 12 hodín sme v Agre ,fotíme Taj Mahal . Do Delhí sa dostávame po 2-hodinovej ceste rýchlikom ,kde navštívime fajn chalanov zo slovenskej ambasády z ktorými sme sa zoznámili v Káthmandú Zdena Kurcaba a Romana Ondrejkoviča a ich manželkami . Zdeno je chodiaca encyklopédia indických dejín a náboženstiev ,vela som sa od neho dozvedel , Roman to je pohodový bratislavčan ).Spoločne navštívime India Gate ,čo je obdoba vítazného oblúka v Paríži a chutne sa najeme v Nirulas fast foode. V noci odlietame do Milána a Budapešti KONIEC.

Peter Sirota