Môj známy mi raz povedal: „Fotografovanie krajiny má jednu veľkú výhodu – objekt, ktorý nikam neutečie. Len to svetlo…”

Niekoľko tipov a rád pre dobrú krajinársku fotografiu.

 

Čo brať zo sebou?? 

 

»  dobrý fotoaparát; najlepšia je zrkadlovka, ktorá má dostatočný rozsah možností a kreativity  na kvalitný výsledok

»  určite statív - neobmedzená práca s hĺbkou ostrosti ,vysoké clonové čísla (11-22) znamenajú čistý a ostrý obraz
na celej ploche, ale zároveň sa predlžuje dĺžka expozície. Fotoaparát musíme upevniť na statív, aby sme záber
neroztiasli (nerozmazali)

 

»  ďalšie plus k statívu je použitie diaľkovej alebo káblovej spúšte - minimalizuje otrasy fotoaparátu

»  nabité batérie - battery pack alebo náhradné batérie, aby sme v teréne neostali bez energie

»  čistiace handričky prípadne ofukovací balónik

»  polarizačné filtre - zvýraznia oblohu a tiež aj farebnosť scény (voda, listy, stromy)

»  prechodové filtre - sivé a šedé vyrovnávajú rozdiel v svetelnosti scény

»  objektív - ideálne sú širokouhlé cca od 28 mm (v prepočte na kinofilm)

 

Ja používam 50mm na detaily, 10-22mm krajinkárska klasika a 70-200mm teleobjektív na tzv. perspektívne fotografie do diaľky.

 

 

 

 

Teraz máme všetko a môžeme vyraziť na miesto, ktoré sme si naplánovali. Už vopred si musíme starostlivo vybrať lokalitu a dobre odhadnúť čas, za aký sa na určené miesto dostaneme (ide ma poraziť, keď zistím, že do východu slnka mi chýba 30 minút a ja som od hrebeňa ešte hodinu cesty).

Fotostanovište - miesto fotografovania, si vyberáme tak, aby bolo bezpečné a stabilné –  kvôli statívu  a samozrejme najideálnejšie pre zábery celkovej scenérie.

 

 

 

Netreba zabudnúť aj na  počasie! Ja využívam služby internetu, najmä stránku SHMU, kde zisťujem východ -západ slnka (smer tieňa), oblačnosť – jej výšku a tvar (ideálna je kopovitá oblačnosť).

 

Prečo fotiť pri východe a západe slnka? Pretože slnečné lúče majú vtedy správnu dĺžku  a smer dopadu na krajinu,

sú teplé a mäkké. Aj preto krajinkári obľubujú jesenné scenérie, farby a dopad lúčov je takmer ideálny.

 

 

 

 

 

Musím však povedať, že aj fotografovanie za pochmúrneho, šedého a hmlistého počasia má  svoje čaro a je ideálne najmä pre čiernobielu fotografiu, avšak  podľa mňa je náročnejšie na detail. Vplyvom oblačnosti sa menia tiene a svetlo, treba čakať na ideálnu kompozíciu fotografovanej scény, oblohy a svetla.

 

 

 

 

Niekoľko slov o kompozícii. Rád využívam tretinovú s využitím dojmu priestorovosti s vyniknutím objektu v popredí (skala vo vode s pozadím hôr) a priam sa vyžívam vo fotografiách na výšku, fotografovaním perspektív (línie hôr

v diaľke).

 

 

 

Verím, že som nič nezabudol a ak predsa áno, tak vám nič nebráni využiť vlastnú fantáziu. Vo fotografii a zvlášť

v krajinkárskej nie sú pravidlá. Existujú len rady a je na vás, či ich budete dodržiavať alebo porušovať. Pokiaľ to bude váš zámer, netreba sa báť experimentov.

 

Slovo na záver

 

Nezabudnite si vychutnávať každú návštevu v prírode, každý deň a každá chvíľa je iná, nezabudnuteľná a my máme možnosť si tieto chvíle uchovať pre budúcnosť. Hľadajme v krajine obrazy, ktoré dokážu osloviť veď fotíme pre pocity svoje aj pocity iných.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Peter Sirota